close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Poviedka od Leiko do SONP

15. března 2009 v 16:00

Dva súboje, jedna láska...





"Tak dávno...Tak dávno a predsa...Som tu sám...Neviem čo ďalej...Koniec je tu...Nie koniec života, ale koniec chuti k nemu...Pomstiť sa? Nie je komu..."


"Sempai! Deidara-sempai!" "Tobi? Čo sa deje?" "Leader zvoláva poradu!" "Dobre, nehuč!" zahriakol Deidara svojho veselého parťáka. Spolu sa vydali do veľkej haly ich dobre zamaskovaného sídla vyhĺbeného hlboko do zeme.

Všetci sedeli za podlhovastým stolom na ktorom čele sedel sám leader. Po jeho pravici sedela jediná žena v ich organizácii, Konan. Ako sa vraví, Boh pri sebe potrebuje anjela.

Usadili sa. Keď všetko utíchlo, len Hidan mlel nadávky na šéfa, prehovoril. "Dostali sme informáciu...Informáciu týkajúcu sa ďalšieho jinchuuriki. Musíme získať jeho bijuu, deväťchvostú líšku!" prehlásil a všetci súhlasne prikývli.

Ešte dlho do noci diskutovali o ich plánoch a kto a kedy pôjde na misiu ohľadom bijuu.

Nakoniec Pein rozhodol, že pôjde Itachi s Kisamem a pre istotu aj Deidara a Tobi.


"Hm... Tobi... Bol dobrý. Aj keď ma vždy vytáčal... Chýba my to..." Modrooký blondiak prerušil tok spomienok aby si spomenul na jednotlivca, jeho tímového partnera.

No znova sa vrátil ku myšlienkam, prečo je všetko takto a ku jedinej osobe, ktorú kedy miloval a... stratil.


Všetci sa rozišli do svojich izieb. "Itachi? Kde vlastne je ten jinchuriki?" spýtal sa Deidara Itachiho. "V Konohe." odpovedal bez štipky záujmu. "Mal by si dávať väčší pozor, hlavne keď sa jedná o misiu týkajúcu sa ťa." dodal a zavrel za sebou dvere. "Bla, bla nebuď múdry." Povedal si pre seba Deidara a prešiel cez tmavú chodbu až do svojej izby.


Uložil sa spať. Ráno vyrazili aj s podrobnejšími informáciami od Peina.

Blúdili lesom, skákali z vetvy na vetvu, divoký vietor im dul do chrbtov a poháňal ich v pred. Poháňal ich túžbu o miery na svete. Mieri vyvolanom násilím a bolesťou...


Deň sa zmenil na noc a oni zastali pred bránami Konohy. "Jinchuuriki je tu." Povedal Itachi a bez najmenších ťažkostí vnikli do Konohy. Prechádzali prázdnymi ulicami. Prešli okolo sídla Uchiha klanu. Každý si myslel, že to v Itachim vzbudí nejaké pocity. No mýlili sa, minuli sídlo až prišli ku ich cieľu.


"Hm... Vtedy sa to všetko začalo... Až vtedy začal začiatok konca..." povedal si Deidara a ďalej pokračoval v prežívaní najšťastnejších okamihov jeho života.


Prebiehal boj medzi dvomi stranami. Ale ktorá z nich bola tá dobrá? Ktorá bola tá, čo chcela mier? Oboje... Oboje chceli mier, no každá strana inou cestou. Jedna strana chcela mier cestou, ktorá vyžadovala mnoho úsilia a stále nebolo vedno ako. A tá druhá? Druhá strana si vybrala cestu za mierom v bolesti druhých.


Naruto, ako ciel Akatsuki sa pomaly ale iste prestával kontrolovať. Jeho chakra sršala na všetky strany. Každý mal čo robiť, útoky od jouninov z Konohy na nich padali jeden za druhým.


Naruto svojimi chakrovími chvostmi útočil na nepriateľa. Útok mieril na Deidara a v tom okamihu nastal ten zlom. Ten osudný zlom.

Itachi skočil pred bezmocného Deidara a celý zásah chvosta z chakri jinchuriky poháňaného Kyuubim vzal na seba.

Deidara bezmocne sedel na zemi. Zabránil Itachimu dopadnúť na zem. Chytil ho do náručia a vrhol ku nemu nechápavý pohľad.


"Itachi..."


Keď to zočili Kisame a Tobi, zarazili sa. Okamžite sa vzdali, samozrejme útekom. Blúdili tmavým lesom až napokon našli malý skalný previs. Vedeli, že ninjovia z Konohy ich v noci hľadať nebudú a tak sa na rýchlo utáborili. Tobi zháňal drevo na oheň a Kisame ošetroval Itachiho. Deidara len sedel neďaleko a bol otrasený s toho, čo sa stalo.

"Deidara. Deidara!" prebral ho s tranzu Kisame. "Bude v poriadku, jinchuuriki nemal mnoho chakri a v ten moment nevyužil Kyuubi." Deidara sa zahľadel na Itachiho a napokon povedal "Kisame, Tobi, vy ste bojovali najviac a tiež máte zranenia. Vyspite sa, beriem si hliadku.".


Nik neprotestoval. "Dobre Deidara, ale potom sa vymeníme, aj ty musíš načerpať nové sily.".


Všetci spali, okrem Deidary. Mohlo byť niečo po tretej ráno a Deidara stále premýšľal a hľadel na Itachiho. "Ach..." vzdychol si a po dlhom premýšľaní sa odhodlal. Odhodlal sa k niečomu, čo by nikdy v živote nepovedal, že spraví. Pomaly sa naklonil nad Itachiho a pobozkal ho.

Keď sa odtiahol, uvidel, že Itachi vôbec nespí. Pozeral na neho očami karmínovo červenej farby. Rýchlo sa vzdialil, vystrašene naň hľadel. No Itachi nič nerobil. Hľadel na strop skaly pod ktorou mali tábor. "Deid... Itachi! Ty si hore!" prekvapil sa Kisame ktorý sa zobudil pri tom, ako Deidara uskočil od Itachiho.


Kisame skúšal prehovoriť s Itachim, no ten bol kamenný ako vždy a stačili mu stručné odpovede. "Deidara, choď spať, ja to tu prevezmem." Povedal Kisame keď si všimol, že je ešte hore. On sa prebral s tranzu a uložil sa. No spať nemohol. Myslel na to, čo urobil a či to Itachi povie.


Skoro ráno sa vybrali späť do sídla Akatsuki. Nemohli pokračovať v misii, Itachi bol zranený a teraz ich určite očakávali najviac.

Cestu prešli bez ťažkostí a za nedlho boli doma. Tam ich už čakali. O Itachiho sa hneď postarala Konan a ostatný išli do siene na diskusiu.

"Ako to bolo?" spýtal sa na rovinu Pein. Tak Tobi s radosťou porozprával celý dej.


"Fajn, všetci si odpočiňte. Máte moju pochvalu, no nabudúce, získame aj jinchuuriki." Prehlásil Pein a všetci napochodovali do svojich izieb.



"Sempai, čo vám je?" spýtal sa Tobi. "Čo? Nič, nič." Povedal len a vrátil sa do svojich myšlienok. Nad čím rozmýšľal? Možno nad tým, že spravil chybu, možno nad niečím úplne iným. Kto vie...


Sedel na posteli, pozeral do zeme. Na koniec si dal sprchu no keď vyšiel z kúpeľne, niečo ho ohromne prekvapilo. "I... Itachi..." zakoktal sa keď ho zbadal, ako sa opiera o dvere jeho izby. "Ja... Ja naozaj neviem čo..." nemohol dopovedať. Nemohol dopovedať preto, že mu v tom zabránili Itachiho pery. Pobozkal ho. Nevedel čo sa deje ale bolo mu to príjemné.

"Itachi to..." nezmohol sa k slovám keď uvidel jeho čierne oči. Zahľadel sa do nich a potom spolu klesli na dno čaše plnej vášne.


Nechali sa unášať všetkými pocitmi. Vášeň stúpala.

Nakoniec zaspali.

Ráno Deidara otvoril jedno oko. S úsmevom sa otočil na druhý bok, no nik tam nebol. Vstal, no Itachi stále nikde. Prešiel dole do jedálne, kde boli všetci, vrátane toho, koho hľadal.

Sadol si, začal jesť. No pri každom pohľade smerom ku Itachimu ho pichlo pri srdci. Ignoroval ho, nevenoval mu ani jeden pohľad.



Pomaly sa sieň vyprázdnila a zostali tam len oni. Deidara vstal. "Itachi... Čo... Čo tým sakra sleduješ?!" vyčítavým tónom sa naň rozkričal. Itachi stále s ľadovým pohľadom a nemeniacim sa výrazom tiež vstal. Venoval mu jediný pohľad a namieril si to von z miestnosti.

Deidara tam zostal stáť a v očiach mu bol vidieť náznak sklamania, sĺz...


Pomalým krokom šiel po temných chodbách ich sídla keď v tom sa všetko otriaslo. "POPLACH!"

Všetci utekali na povrch a tam ich čakalo nemilé prekvapenie. Ninjovia z Konohy boli roztrúsený po celom okolí. Boli obkľúčený. Prebiehal boj. Posledný boj. Umierali ninjovia ako z Listovej, tak s Akatsuki.


Prvý odišiel Hidan... Nasledovaný Konan, potom ostatný.

Zostali len Pein, Tobi Deidara a Itachi. Boli to veľké straty s oboch strán.

Shinoby s Konohy bolo o polovicu menej.


Vtedy prišiel neočakávaný čin od Tobiho. Utiekol. Zrazu ho nebolo...

Zostali traja. Peina zamestnávali mnohý jounini. Na Itachiho a Deidaru toho nebolo tiež málo.

Bol to ukrutný súboj.


"NIE!!" ozval sa bolestivý výkrik. Keď to Deidara zočil, bol v škoku.

Itachi kľačal na zemi s katanou v ruke ktorá ukončila život ninju, nepriateľa túžiaceho zabiť Deidaru. "Itachi! Nie!" kričal Deidara s Itachim v náručí. Nie, zabil nepriatela, ale pripravil sa tým o život. Jeho telom prechádzala katana. "Dei... Deidara... Nie, neobviňuj sa..." vravel a hľadel mu do očí. Deidarovi tiekli slzy.

"Ty hlupák! Prečo?! Prečo si to spravil?! Nenávidím ťa za to!" "P...Prosím odpusť my...Ja...mil...milujem ťa..." povedal s posledných síl a vykašľal krv. "Itachi... Aj...ja ťa milujem..." povedal a keď videl, že už jeho oči nevyžarujú život, spustil prúd tých najslanších sĺz.


Ninjovia okolo hľadeli na to, aká silná dokáže byť láska. A to využil Deidara. Pomaly položil Itachiho na zem a naposledy ho pobozkal. Vztýčil sa a v ruke zvieral katanu.

To bol jeho boj. Boj za pomstu. Získal silu... Všetko pod jeho rukou strácalo život.


Nakoniec sa vrátil ku telu milovanej osoby. Pein nebol nikde v dosahu... Možno zomrel, možno odyšiel...



"Teraz tu stojím a rozhodujem sa nad dvomi vecami...nad svetlom a tmou, nad nebom a peklom...nad životom a smrťou...

A vyberám si svetlo! Vyberám si nebo... Vyberám si smrť!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Smajli Smajli | E-mail | Web | 16. března 2009 v 7:19 | Reagovat

Jej... smutné...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama